Úvahy /

Pojďme, budeme hrát divadlo!

Dňa 5.- 6. mája som sa zúčastnil na víkendovej akcii Pojďme, budeme hrát divadlo! organizovanéj cez projekt PVP. Už predtým som absolvoval niekoľko workshopov, no aj tak som dorazil dosť nervózny, ako študent mimo pedagogickú fakultu (študujem na FF) som nikoho nepoznal a nebol som si istý čo od tohto kurzu a ľudí môžem očakávať. Mojou primárnou motiváciou bolo skúmať a spoznať reakcie ľudí rôznych typov na podobné podnety a situácie a časť ich vnútorného sveta, ktorý skrze ne prenikne von. Študujem filosofiu a skúmanie psychológie ľudskej osobnosti, socio-kultúrnych väzieb a vzťahov a epistemologickej problematiky patrí k môjmu hlavnému štúdijnému zámeru. Pri príchode do Sľuňákova na mňa už samo prostredie pôsobilo inšpirujúco, trochu mimo ľudí no v spojení s príjemným počasím bolo veľmi oslobodzujúce. Po rozpačitom zoznamovaní a pokukovaní po sebe začal samotný kurz. Bol vedený veľmi príjemným spôsobom, lektor nás do ničoho netlačil a postupne sa nás snažil viesť od ľahších hier určených pre zoznámenie až po zložitejšie situácie vyžadujúce od participantov istý druh dôvery a spolupráce. V tomto bode ma potešila vysoká úroveň našej skupiny, kde nedochádzalo k naschválom či zbytočnému ubližovaniu, ako sme často svedkami pri dramatickej výchove. Pre viacerých z nás bola táto forma ešte prekvapivejšia pretože sme očakávali nejaké automatické rozdelenie rolí a tvorbu predstavenia. Divadlo a dramatika však nie je len opakovanie cudzích textov na javisku. Je druhom osobnej výpovede jednotlivca a psychohygieny pre dušu, čo bolo jasne vidieť počas spoločných hier. Cez toto postupné skúmanie aspektov dramatiky i samých seba sme sa nakoniec dostali aj na samotnú tvorbu etudiek a mini predstavení. V nich bolo pekne vidieť, že napriek našej rozličnosti sme mali mnoho podobných až rovnakých nápadov. I to je dôkazom istého druhu spoločnej tvorivosti, determinovanou našou ľudskosťou a spoločným socio-kultúrnym zázemím. Všetky aktivity na seba naväzovali, boli výborne vymyslené a sledovali spoločný cieľ. Uvoľniť sa a oslobodiť svoju myseľ z problémov a konvencii bežných dní. Myslím, že tento zámer sa mimoriadne vydaril. Ako skôr uzavretý človek som sa spočiatku na viaceré aktivity díval zdržanlivo, no po čase ma tá hravá atmosféra začala baviť a sám som sa do nej ponoril. Znova som sa ponoril do svojho hravého ja a stal sa znovu tým mysľou slobodným dieťaťom. Táto akcia moje očakávania naplnila a určite ich aj predčila. Poskytla mi mnoho poznatkov a inšpirácii pre pohľad na svet i moje vlastné sebaskúmanie a nové zážitky o ktorých budem ešte dlho premýšľať. Osobitne moje uznanie a vďaka patrí Sašovi Rycheckému, lebo vďaka jeho vedeniu sa to nakoniec podarilo.